Veľká noc: Tradícia, zvyky, povery i symboly

Ako to celé začalo

Väčšina z nás asi vie, že Veľká noc je kresťanským sviatkom, pripomínajú ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Krista a oslavuje sa v mnohých krajinách celého sveta. Spája sa s nimi množstvo tradícií, ale aj povier. Tu prichádza to ALE!. Málokto už vie, že počiatky veľkonočných tradícií môže nájsť už v pohanských sviatkoch. Pohané miesto dnešných Veľkej noci oslavovali návrat jari, hojnosť a plodnosť. Príchodom kresťanstva sa potom oslavy zmenili do podoby takmer rovnakej, ako ich poznáme dnes.

Kedy je Veľká noc?

Snáď vás neprekvapí zistenie, že Veľká noc je pohyblivým sviatkom, preto sa každý rok oslavuje v iný dátum. Všeobecne však platí, že sa Veľká noc oslavuje po jarnej rovnodennosti a zároveň prvý pondelok po prvom splne od tej doby. Spravidla bývajú niekedy v období od 21.3. do 26.4. V rámci Veľkej noci sa mnohí z nás, najmä deti, môžu tešiť na pár dní voľna, pretože Veľký piatok a Veľkonočný pondelok sú uznané sviatky.

V podstate každý deň v týždni pred Veľkou nocou, tzv. Pašijový týždeň, má nejaké pomenovanie. Vezmeme si ich poporiadku:

1. Kvetná nedeľa - podľa tradícií s o Kvetnú nedeľu v kostoloch svätí vŕbové prútiky s mačičkami, v minulosti sa verilo, že majú zvláštnu moc.
2. Modrý pondelok a hneď po ňom Šedivé utorok nemalo žiadne špeciálne zvyklosti, maximálne sa začalo jarné upratovanie.
3. Škaredá streda - hovorilo sa, že kto sa škaredí na škaredú stredu, bude sa škarediť celý rok. Podľa tradícií sa v tento deň upratovalo celé stavanie a vymetali sadze z komína.
4. Zelený štvrtok - namiesto zvonov, ktoré tento deň utíchli, sa chodilo rehtať: ráno, na poludnie a večer. Rechtanie malo končiť na Bielu sobotu. Tiež sa malo jesť niečo zelené, aby sme boli celý rok zdraví a svieži.
5. Veľký piatok – svätila sa stavbe a nesmelo sa rýpať ani kopať do zeme, nejedlo sa mäso a obvykle sa ani nevarilo, iba sa dojedlo, čo zostalo z predošlého dňa. Ľudia verili, že krajina sa otvára a vydáva svoje poklady.
6. Biela sobota – sobota bola posledným dňom, kedy sa chodilo řehtat a naopak sa vrátili zvony. Tiež sa piekli baránky, mazance, chlieb a končil 40-dňový pôst.
7. Boží hod veľkonočný - na tento deň pripadalo farbenie vajíčok, maľovanie kraslíc a pletenie korbáčov. Ľudia si tiež chodili do kostola svätiť jedlo.
8. Veľkonočný pondelok - tradične patrilo všetkým zvykom a tradíciám, zachovanou tradíciou je mrskanie korbáčikom. Chlapci vychádzali už skoro ráno za dievčatami, ktorý mrskanie korbáčom malo zaistiť zdravie a mladosť.

Na Slovensku navyše existuje tzv. odplatný utorok, kedy chodia na korbáčik dievčatá.

Zvyky a tradície, ktoré k Veľkej noci neodmysliteľne patria

Pre niekoho presne tie dôvody, pre Veľkú noc nemá rád, pre iného naopak dôvod, prečo si ich užíva a každoročne sa na ne teší. Aké teda máme tradície, ktoré sa držia dodnes a sú aj nejaké dávno zabudnuté v prepadlisku dejín?

1. Korbáč

Pletenie korbáča, tradícia, ktorá k Veľkej noci zaručene patrí. Predtým sa toto umenie odovzdávalo z generácie na generácie, minimálne na dedinách nebol muž, ktorý by ju nezvládol upliesť. Dnes už sa korbáčiky dajú bežne kúpiť v obchodoch, preto domáce pletenie trochu upadá. Pletie sa vŕbových prútov a jej hlavný význam spočíva v tom, že má ženám a dievčatám zaistiť zdravie a mladosť. Pentle, ktoré na korbáčiku sú, majú predstavovať počet žien, ktoré dostali vyšľahané.

 Zdroj: Pinterest

2. Koleda

Na šľahanie korbáčom sa tradične hovorila aj nejaká koleda. Možno aj preto, aby nenastala taká tá trápna chvíľa ticha, kedy na seba všetci pozerajú a nikto nič nehovorí. Existuje ich veľa, ale taká najznámejšia je určite:

Šibi, ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča,
ja chcem iba máličko,
maľované vajíčko.

3.Vajíčka

Za koledu odmena, a presne tou sú krásne maľované, farbené či inak zdobené vajíčka. Techniky sa veľmi často líšia podľa krajov. Okrem odmeny majú kraslice aj iný význam, sú považované za symbol zrodenia a plodnosti. V dnešnej dobe sa však koledníci môžu dočkať odmeny v podobe sladkostí, alkoholu či peňazí.

4. Veľkonočné riekanie

Tento zvyk sa držal a stále ešte dodržiava najmä na dedinách. V podstate ide o takú obchôdzku s rehtačkami, čo sú pomerne hlučné nástroje. Niekde sa môžete stretnúť aj s názvom hrkanie. Rechtanie či hrkanie malo nahradzovať kostolné zvony, ktoré utíchli po poslednej omši na Zelený štvrtok a znovu sa rozozneli až na Bielu sobotu.

Zdroj: Pinterest

5.Tradičné veľkonočné pokrmy

Mazanec, veľkonočný baránok, judáša, veľkonočná plnka, to vám určite niečo hovorí, však? Sú to tradičné pokrmy, ktoré sa na Veľkú noc pripravujú. Nielen, že sú chutné av brušku po nich budete mať ako v izbičke, niektoré majú aj zopár skrytých významov. Akých?

• Mazanec je v podstate symbolom slnka, v súčasnosti poznáme jeho sladkú formu, ale predtým sa pripravoval so strúhaným syrom a vajcami.
• Baránok má pôvod už v židovskej veľkonočnej tradícii a predstavoval symbol Božieho stáda.
• Plnka by sa mala pripravovať z niekoľkých druhov mäsa a zelených byliniek, ktoré symbolizujú príchod jari.

Povery, ktoré nie je dobré podceniť

S Veľkou nocou sa spája aj celý rad povier. Napríklad sa nesmie hýbať so zemou a robiť na poli či na záhrade, nemalo by sa ani prať, zametať, piecť a ani požičiavať veci, hovorilo sa totiž, že požičané veci prinesú do domu kliatbu. V neposlednom rade sa hovorilo, že za Veľký piatok majú moc čarodejnice a zlé sily, tak pozor na ne!

Veľká noc je skvelou príležitosťou, kedy sa môžete stretnúť s celou rodinou a spoločne tento sviatok osláviť. Chcete sa vyšvihnúť dokonalou plnkou? Pozrite na naše super recepty, s ktorými zažiarite.